Anketa

hlasovanie kolko z Vás je za hornú mieru sumca

siluroteamsered.mrk.cz/ 

 

NEMENOVANÁ RIEKA






Dlho som uvažoval o napísaní tohoto článku o nemenovanej slovenskej rieke. Chcel by som v ňom opísať naše zážitky a postrehy, ktoré sme nadobudli 3 ročním lovom na tomto uníkatnom toku. Rieka, o ktorej budem písať má pomalý, kludný tok a jej koryto vytvára silný a členitý meander prekrásnou nížinnou krajinou. Samotná osádka rýb je veľmi pestrá. Nachádza sa tu asi všetka ryba charakteristická pre biotop nížinnej rieky. Asi najhojnejšie je tu zastúpený nosáľ, pleskáč a mrena. Ďalej sa tu nachádza kapor, karas, lieň, červenica, belička, hrúz a silná osádka byčka. Z dravých rýb tu nájdeme zubáče, štuky, bolene, ostrieže a samozrejme našu cieľovú rybu Sumca veľkého. Hĺbka vody sa tu prevažne pohybuje od 1 do 3 metrov. Brehy sú lemované hustým lužným lesom a pobrežným močariskom ktorý dosť sťažuje lov. Bez člna z pevným dnom si na mnohých úsekoch ani neškrtneme. Naša prvá výprava na túto vodu bola hotová tragédia. Pre neznalosť terénu a okolia sme 3 hodiny jazdili autami úsek cca 60km hore-dole prúdom,kým sme našli aké také miesto z docela schopným prístupom k vode. Vtedy sa už schylovalo ku koncu Septembra, kým sme sa odhodlali na túto výpravičku. V tej dobe náš team tvorili iba traja lovci. Martin Báby, Ondrej Šulák a ja (Juraj Banič).Slnko sa už pomaly dotýkalo obzoru, keď sme konečne vypli rozpálené motory na brehu tejto rieky. Okolo nás bolo neskutočné ticho, pokoj a kľud. Nachádzali sme sa v lesíku, ktorého stromy sa z jednej a druhej strany rieky skláňali nad vodu.Šírku koryta som odhadoval na takých 30 metrov. Naštastie sme mali so sebou privezených nástrahových karasov, ktorí prežili zdĺhavú cestu. Netrvalo dlho a 6 trhačiek bolo vyvezených ale už nastala tma. V dobrej nálade sme sa usadili v temnote a vychutnávali pokoj a zvuky lužného lesa. Do polnoci sa nič nedialo, občasné šplechnutie nič viac. Cirkus začal asi o pol jednej. Ticho prehlušilo mohutné zalovenie asi 2 metre od nás. Až nám zamrazilo dych. Po chvíli znova. Veľakrát v živote som počul zaloviť sumca ale to čo sa odohrávalo v tú noc som nikdi viac nezažil. Neviem kolko fúzatých predátorov pred nami lovilo ale buchot sa ozýval cca 2 hodiny v pravidelných intervaloch niekedy aj dva tri krát behom piatich minút. Pripomínalo to lov veľkého húfu boleňov, s tým, že toto boli ryby omnoho väčšie. V niektorých prípadoch by človek povedal, že do vody skočil z dvojmetrovej výšky stokilový kanec. Srdcia nám bili ako o dušu a čakali sme, že ryby sa ozvú aj v blízkosti našich nástrah ale bohužial nestalo sa. Po dvoch hodinách všetko skončilo, tak ako začalo a noc pokračovala v dokonalom tichu.Ráno sme vstali z hlbokým zážitkom na celý život. Nikomu z nás nevadilo, že záber neprišiel, ale každý z nás vedel, že sa sem vrátime.Toho roku jeseň a zlé počasie udreli skoro a nám sa už v tú sezónu nepodaril návrat na toto čarovné miesto. Počas zimy som sa v myšlienkach neustále vracal na to miesto a začal som sa veľa zaujímať o túto rieku. Zimné obdobie sme využili aj na prieskum a hľadanie ďalších lovných miest. No prišla jar, prebehla ako voda, nastalo leto a na túto rieku sme sa dostali až posledný júlový výkend. Miesto zme zvolili iné cca o 25 km hore prúdom. Prvá noc bez záberu.Druhá noc záber na moju trhačku krátko po vyvezení, z ktorého sa vykľul zubáč 78cm. Dve hodiny na to Ondro zdolával nášho prvého sumca na tejto rieke.Po krátkom boji sa na brehu ukázal sumec o dĺžke 145cm. Na ďašiu výpravu sme zvolili toto isté miesto. Ráno "Štvorec" zdolal 98cm mimino a večer som zasekával Martinovu udicu. Hneď ako pribehol, podal som mu prút a on si zdolal 143cm fúzača.O zábavu ďalšieho víkendu sa postaral mladý "Čupakabra" s chaotikom Marošom. Krásny záber na "Čupakabrovej" udici zasekol Maroš Š.Kým mladý stihol vybehnúť zo spacáku, tak mu Maroš nekompromisným a zbesilým ťahom začiatočníka urval 80kg šnúru. Škoda, pretože sumec podľa ťahu vyzeral krásne. Ďalší víkend sa mne na tom samom mieste podarilo zdolať 140tku, a o 2km dole prudom 77cm a Martin Ukončil rok 123cm. Za dve sezóny sa nám na tejto rieke podarilo uloviť okolo 20 sumcov a mali sme nespočet nepremenených záberov. Veľkosť rýb však nebola bohviečo. Priemerná velkosť sa pohybovala okolo 120cm a iba štyri schopnejšie ryby medzi 140-150cm.Cez to všetko mi však táto rieka učarovala a vždy sa sem rád vraciam. Na záver môžem len skonštatovať, že sumci na tomto toku sa často vymykajú z bežných pravidiel, čomu treba prispôsobiť aj lov.Hľadanie neakých jám, zlomov a pod. tu nemá zmysel. Takisto aj očakávanie záberu v rôznych prekážkach ako sú popadané stromy (ktorých tu je mimochodom neúrekom) nám neprinieslo očakávané úspechy, ajkeď pár záberov z takýchto miest sme mali. Drvivá väčšina záberov a ulovených sumcov prišla z čistých a voľných miest, avšak vždy len v tesnej blízkosti brehu a pobrežnej  vegetácie. Dá sa povedať, že sumci pri svojom love vytláčali bielu rybu do plitčín. Tá nachádzala útočisko v bujnej vodnej zeline, ktorá lemuje brehy skoro všade na tejto rieke.Najväčši počet záberov som mal vždy pri vyvezení nástrah zhruba pol metra od zeliny. Trhačky som riešil bez použitia bójky a to spôsobom buď som  na pomocné plaváky uviazal o stromy na náprotivnom brehu alebo som do bahna zatlačil cca 3 metrový konár, o ktorý som vyvezoval svoje montáže. Za najvhodnejšiu nástrahu sa tu ukázal nosáľ a posledné čo by som povedal k lovu na tejto krásnej vode je čas, kedy sme mali najčastejšie zábery. A to buď pri západe Slnka čo si myslim, že je  štandardé na každej vode, ale asi najviac nám ryby brali medzi 11-12 hodinou nočnou. Ďalej pri východe Slnka a len občas sa stalo, že záber prišiel medzi polnocou a svitaním. To by bolo všetko, čo Vám môžem o tejto nádhernej rieke povedať a zámerne nespomínam jej názov,pretože vždy to tak býva, že len človek vie všetko krásne zničiť a zdevastovať a pevne verím, že vždy tu nájdem svoj kľud a minimum tiež rybárov, ktorý za pár rokov dokážu zdecimovať rybiu populáciu na hranicu vymretia.   JURAJ BANIČ                                                                                                                                       

NÁSTRAHY

NÁSTRAHY
Sumec veľký je náš največší dravec. Dorastá do úctihodných rozmerov a preto aj nástrahy volíme väčšie
ako pri love iných druhov dravcov. Rozdelíme si ich do dvoch kategórií. Po 1. RYBY a po 2. "OSTATNÉ"
(Pijavice,dáždovky, pečienka, pelety...). Kedže mojim obľúbením spôsobom lovu je takzvaná trhačka,
začnem nástražnými rybami. Na Začiatok si treba zistiť aká biela ryba sa v hojnom počte nachádza na
danej lokalite. Na rieke, ktorú najčastejšie navštevujem je hojne zastúpený nosál. Túto rybu mám najradšej
zo všetkých nástrah a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým pekne "pracuje" na háčikoch a tým aj skôr
upúta pozornosť sumca. Ďalej je to ryba nízkeho vzrastu oproti dĺžke tela a sumcovi sa lahšie prehĺta.
Jeho tlamka je natoľko tvrdá že nehrozí vyrezanie háčiku čo sa dosť často stáva napr. pri karasovi. Jeho
jedinou nevýhodou je takmer nemožná preprava na väčšie vzdialenosti, nakoľko je to prúdová ryba náročná na
obsah kyslíka vo vode. Čo sa prepravy a skladovania týka je najvhodnejší karas, ale pri tom to aj končí. Veľa
z Vás možno nebude súhlasiť ale karas ako nástraha je len z núdze. Na stojatých vodách to možno neplatí
ale nakoľko chytám takmer výlučne na riekach, karasa používam iba v krajných prípadoch. Ďalšou pre mňa obľúbenou
nástrahou je mrena. Má podobné kladné vlastnosti ako nosál a jej nevýhodou oproti nosálovi je, že má vyššiu
lovnú mieru a ako nástrahu ju smieme použiť až od 40cm. Univerzálnou rybkou na rieky a stojaté vody je
Pleskáč zelenkavý a Červenica ostrobruchá. Obidva tieto druhy sú pomerne aktívne na háčikoch, dajú sa ľahko
uloviť a nemajú predpísanú lovnú mieru. Osobitnou nástrahou je Ostriež zelenkavý. Je výbornou nástrahou
najme po nerese, kedy sumec po ňom útočí aj keď nemá hlad z dôvodu prirodzenej "nenávisti", pretože ostrieže
požierajú jeho ikri a plôdik. Ďalej je to potravinový konkurent, a tým pádom dobrá nástraha na každého dravca.
Ďalej sú tu ryby ako kapor, Pleskáč vysoký, lieň. Osobne Lieňa sliznatého nepoužívam, aj keď ako nástraha je vynikajúci.
Je to jedna z našich najkrajších rýb a jeho počty sa z roka na rok zmenšujú a pevne verím, že raz bude na zozname
celoročne hájených rýb. Kategória 2. "OSTATNÉ" : Tu by som sa najme zmienil o dvoch výborných nástrahách na lov
sumca v čiernom období : Apríl - 16.Jún. Keďže zákon nám nedovoľuje použiť ako nástrahu živú či mŕtvu rybku,
a my aj tak chceme chytať nášho kráľa vôd (A SAMOZREJME VRACAŤ SPäT VODE). Musíme si nájsť iné alternatívne nástrahy,
a to sú pre mňa najčastejšie používané pijavice. Dajú sa zohnať buď v rybárskych predajňách alebo si ich môžme sami nachytať.
Stačí si nájsť bažinaté oblasti riek alebo rôzne zánikové vody. Stačí iba odvaľovať balvany, spadnuté konáre a
podobné prekážky. Pijavice majú tú výhodu, že sú dosť tvrdé aby odolali attakom bielej ryby. Ďalej môžme použiť dážďovky,
tie však už odolať nájazdom nenažranej bielej ryby nedokážu. V posledných rokoch sa rozmohol lov sumcov na
rôzne halibut pelety. Keďže sa my zduše tento štýl lovu protivý (pripomína mi to kaprárov, ktorí krmením týmto a
podobným svinstvom, pre ryby neprirodzením, robia z kaprov a sumcov vykŕmené prasatá) nebudem ho ďalej rozvíjať.                                                                                                                                                                               JURAJ BANIČ

Komentář ke článku (0)

HÁČIKY

HÁČIKY
Jednou z najdôležitejších vecí pri love sumcou je výber správnych háčikov. Na trhu existuje nespočetné
množstvo značiek, tvarov a veľkostí a len skúšaním zistíme, ktoré sú pre nás to naj.V podstate na lov sumca
používame jednoháky alebo trojháky. Kedže zákon u nás zakazuje použitie dvoch a viac trojhákov alebo
kombináciu troj a jednoháka na nadvezci budeme sa predovšetkým baviť o jednohákoch. Osobne používam nadvezce
zostavené z dvoch jednohákov o veľkosti 2/0 do 8/0. Praxou sa mi osvečili značky SANGER a MARUTO. Až by
som povedal, že to je jeden výrobca. Skúšal som rôzne iné značky, ale bol problém pri zásekoch...máloktorý sedel.
Až pri spomenutých dvoch značkách som nepremenené zábery eliminoval na minimum. Vždy treba dbať na perfektnú
ostrosť hrotu pretože sumčia tlama je tvrdá. Pred každým lovom si hroty prebrúsim a ich ostrosť testujem na nechte.
Toto by mal mať na pamäti každý lovec a nič nenechať na náhodu, pretože aj keď nástrahu vyvezieme na správne miesto
a do správnej hĺbky a aj fúzatý bude pri chuti a zeberie, zlyháme, pretože máme vytupené hroty háčikov. Výber správnej
veľkosti je tiež velmi dôležitý. Veľkosť háčikov vyberáme podľa veľkosti nástrahovej ryby. Tak napríklad na 40cm
nosála by boli 2/0 smiešne. Opačne, ak použijem ako nástrahu ploticu 20cm tak ju nebudem prepichovať 8/0.
Keďže používam na nadvezci 2 háky môžem ich použit buď v rovnakej veľkosti alebo kombináciou napríklad 8/0 a 6/0
alebo 6/0 a 4/0. Pri love na podvodný plavák (pijavice alebo dáždovky) používam krátky nadvezec o dĺžke 5cm
opatrený 2/0 háčikom.Trojhák používam iba ojedinele keď sa vyberiem na stojatú vodu.Tu by som odporučil
značnu OWNER, sú to kvalitné silové trojháky.Toľko k háčikom. Juraj Banič                                                                    

Desaťminútový sumci



 Nad zahájením sezóny sme priveľmi nerozmýšľali, prvá výprava za sumcami bude smerovať na Malý Dunaj.  Cez víkend sme sa streli a dohodli sa na presnom mieste a čase odchodu, zvažovali sme viacero alternatív a napokon sme sa rozhodli vyskúšať nové miesto. Vyrážať sme mali v stredu poobede., takže už v utorok sme sa snažili si nachytať nejaké nástražné rybky. Počasie nám moc neprialo, keďže sa ortuť v teplomere vyšplhala na neuveriteľných 36 stupňov. S veľkými problémami sme chytili 6 nástrahových červeníc veľkých približne 20 až 25 cm. Nič moc. Ale stále lepšie ako nič. Juraj uvažoval aj dopredu a usúdil, že nám nebudú stačiť, pretože sme mali ísť traja a rybiek bolo málo. Takže nabral síl a v stredu ráno o 6 pred prácou vyrazil na ďalšie rybky. Podarilo sa mu chytiť len jedného karasa a jednu čarvenicu.  Ja a Martin (čupík) sme ráno zbehli ešte do rybárskych potrieb kúpiť nejaké veci a hneď sme sa ponáhľali nachytať ďalšie rybky. Slnko pálilo ako zbesilé tak sme dúfali, že sa nám podarí chytiť aspoň pár jalčekov. Ale prerátali sme sa. Po 3 hodinovej rybačke sa nám podarilo chytiť len jedného menšieho pleskáča a jalca. Únava z tepla nedoľahla len na nás ale aj na ryby. Jednoducho nemali chuť. Okolo šiestej večer sme vyrážali smer Malý Dunaj. Po príchode k vode sa naplnili naše najväčšie obavy, rybky neprežili cestu. Plný smútku a beznádeje sme okolo pol ôsmej nahodili feederky. Niekto nás tam hore asi musí mať veľmi rád. Podarilo sa nám nachytať niekoľko červeníc, pleskáčov a nosáľov. Začali sme vyvážať trhačky. Bolo presne 9 hodín keď sme si konečne sadli a vydýchli si. A vtedy to prišlo! Náš odpočinok prerušila rolnička. Krásne sme videli ako sa plavák potopil a pretrhol sa trhací silón. Na toto sme sa tešili celú zimu a jar. Nestihli sme s Čupíkom ani mrknúť a Juraj už ukážkovo zasekával. Po pár zdolaných metroch šnúry bolo jasné, že to nebude žiaden obor. Po pár minútach bol náš prvý sumec na suchu, meral 117 cm. Boli sme trošku nešťastný pretože háčiky mal zažrané príliš hlboko. Po pár fotkách pre zdokumentovanie úlovku dával Juraj sumca do saku, keď tu zrazu počujem  Čupíka. ,,Nejako mi ohýbali udicu´´. Keď som pribehol k nemu udica sa ohla ako luk a rolnička sa rozozvučala. A bolo to jasné, ďalší záber. Nasledoval razantný zásek. Keď tu zrazu som počul slová smútku. ,,Zasekol som do prázdna´´. Ale po pár otočkách kľučkou navijáku  zostal Čupík zarazený excelentnými výpadmi...Je tam sumec. Hneď bolo jasné, že je to nie väčšie. Sumec bojoval ako o život. Celým svojím telom sa opieral do prúdu a bojoval na život a na smrť. Približne po 10 –tich minútach sa pred nami vynoril krásny sumec, ktorému sme namerali 148 cm. Všetci traja sme sa neskutočne tešili, pretože sme nedúfali v takého zahájenie sezóny. Ja ako jediný som zostal bez záberu ale stále som dúfal. Ráno som skúšal ešte zavláčiť ale nič. Ale aj tak hodnotím túto jednodňovú rybačka za veľmi úspešnú. Uvidíme čo prinesú ďalšie výpravy za kráľom našich vôd.

 
    Martin Báby
 

LOV SUMCA NA TEČÚCICH VODÁCH

Úvod:
 Ešte teraz mám v živej pamäti , ako sme asi pred 18timi rokmi v podobe mladých šuhajov chodili každý deň k našej milovanej rieke Váh. Zo starým prútom, v navijaku poctivá 40ciatka vlasec, veľký kaprársky hák a 200g olovo. Usadili sme sa na obľúbených miestach v tieni starých vŕb a topoľov. Vždy z nádejou, že dnes bude ten deň a prekonáme pre nás vtedy magickú hodnotu 100cm. Rieka bola v tých časoch ešte plná rýb a chytiť si sumca pre nás nebol žiaden problém. Ale všetko ryby do metra. Ale nám to nevadilo, vedeli sme, že každý letný večer bude pre nás plný zážitkov a dobrodružstiev. Po usalašení sme čakali na tú magickú hodinu, keď sa slnko dotkne horizontu a posledné lúče ožiaria rieku, v ktorej sa prebúdzajú dravce a začínajú svoj lov. Bielim rybám začína boj o holí život. Naše nástrahy či už rybka alebo obľúbený zväzok dážďoviek putujú na overené miesta. Večerné ticho zrazu prehlušilo hlasné zalovenie bolena. Ale to nebolo to, čo sme čakali. Nás zaujímalo kedy sa ozve kráľ našich vôd. V tom sa špička rozochvela, a po záseku a krátkom zdolávaní sa ukázal pri brehu...KRÁĽ. Jeho nádherné telo sa dotklo trávy a nám srdcia búchali ako divé....Od tých čias pretieklo veľa vody riečnym korytom, veľakrát staré vŕby zhodili svoje listy a ich konáre ovisli ešte viac, akoby ich tlačila ťažoba dlhých rokov. Časy sa zmenili, my sme sa zmenili, zmenila sa rieka. Nie však opticky...len rýb akosi ubudlo. Dávno sú preč časy, keď sme pochytali niekoľko sumcov za noc. Nájazdy nenažraných „rybárov“, pytliakov a inej hávede spravili za tie roky svoje. Svoj podiel viny nesie aj samotný SRZ aj so svojimi miestnymi organizáciami. Táto sebranka preosieva naše peniaze za rybárske lístky medzi svoje budeláre a ulichotenie si valnej väčšiny rybárov mastnými násadovými kaprami. Na pôvodné ryby sa akosi zabúda. Kým v našich riekach a jazerách bujnejú počty ázijských privandrovalcov, pôvodné druhy sú na úpadku. Sme pri sumcoch tak stačí hovoriť len o nich. Za posledných 20 rokov sa z nášho kraja vyrabovalo nespočetné množstvo sumcov. Sám si občas nejakého dorastenca okolo metra zoberiem. Ale problém je v tom, že na násadu sa nemyslí. Takisto na hornú mieru. Každý silnými rečami bléka o K70 a podobnými kaprofilnými drístami otravujú každoročné schôdze Mo. Kedy niekto presadí hornú mieru sumca? Veď ryba nad 1,5 metra nepatrí na pekáč ale späť do svojho kráľovstva. Takto by sa dalo rečniť ešte dlhé hodiny a nie k tomu je tento článok určený. Toľko na úvod bratia sumčiari...poďme k veci: