Dlho som uvažoval o napísaní tohoto článku o nemenovanej slovenskej rieke. Chcel by som v ňom opísať naše zážitky a postrehy, ktoré sme nadobudli 3 ročním lovom na tomto uníkatnom toku. Rieka, o ktorej budem písať má pomalý, kludný tok a jej koryto vytvára silný a členitý meander prekrásnou nížinnou krajinou. Samotná osádka rýb je veľmi pestrá. Nachádza sa tu asi všetka ryba charakteristická pre biotop nížinnej rieky. Asi najhojnejšie je tu zastúpený nosáľ, pleskáč a mrena. Ďalej sa tu nachádza kapor, karas, lieň, červenica, belička, hrúz a silná osádka byčka. Z dravých rýb tu nájdeme zubáče, štuky, bolene, ostrieže a samozrejme našu cieľovú rybu Sumca veľkého. Hĺbka vody sa tu prevažne pohybuje od 1 do 3 metrov. Brehy sú lemované hustým lužným lesom a pobrežným močariskom ktorý dosť sťažuje lov. Bez člna z pevným dnom si na mnohých úsekoch ani neškrtneme. Naša prvá výprava na túto vodu bola hotová tragédia. Pre neznalosť terénu a okolia sme 3 hodiny jazdili autami úsek cca 60km hore-dole prúdom,kým sme našli aké také miesto z docela schopným prístupom k vode. Vtedy sa už schylovalo ku koncu Septembra, kým sme sa odhodlali na túto výpravičku. V tej dobe náš team tvorili iba traja lovci. Martin Báby, Ondrej Šulák a ja (Juraj Banič).Slnko sa už pomaly dotýkalo obzoru, keď sme konečne vypli rozpálené motory na brehu tejto rieky. Okolo nás bolo neskutočné ticho, pokoj a kľud. Nachádzali sme sa v lesíku, ktorého stromy sa z jednej a druhej strany rieky skláňali nad vodu.Šírku koryta som odhadoval na takých 30 metrov. Naštastie sme mali so sebou privezených nástrahových karasov, ktorí prežili zdĺhavú cestu. Netrvalo dlho a 6 trhačiek bolo vyvezených ale už nastala tma. V dobrej nálade sme sa usadili v temnote a vychutnávali pokoj a zvuky lužného lesa. Do polnoci sa nič nedialo, občasné šplechnutie nič viac. Cirkus začal asi o pol jednej. Ticho prehlušilo mohutné zalovenie asi 2 metre od nás. Až nám zamrazilo dych. Po chvíli znova. Veľakrát v živote som počul zaloviť sumca ale to čo sa odohrávalo v tú noc som nikdi viac nezažil. Neviem kolko fúzatých predátorov pred nami lovilo ale buchot sa ozýval cca 2 hodiny v pravidelných intervaloch niekedy aj dva tri krát behom piatich minút. Pripomínalo to lov veľkého húfu boleňov, s tým, že toto boli ryby omnoho väčšie. V niektorých prípadoch by človek povedal, že do vody skočil z dvojmetrovej výšky stokilový kanec. Srdcia nám bili ako o dušu a čakali sme, že ryby sa ozvú aj v blízkosti našich nástrah ale bohužial nestalo sa. Po dvoch hodinách všetko skončilo, tak ako začalo a noc pokračovala v dokonalom tichu.Ráno sme vstali z hlbokým zážitkom na celý život. Nikomu z nás nevadilo, že záber neprišiel, ale každý z nás vedel, že sa sem vrátime.Toho roku jeseň a zlé počasie udreli skoro a nám sa už v tú sezónu nepodaril návrat na toto čarovné miesto. Počas zimy som sa v myšlienkach neustále vracal na to miesto a začal som sa veľa zaujímať o túto rieku. Zimné obdobie sme využili aj na prieskum a hľadanie ďalších lovných miest. No prišla jar, prebehla ako voda, nastalo leto a na túto rieku sme sa dostali až posledný júlový výkend. Miesto zme zvolili iné cca o 25 km hore prúdom. Prvá noc bez záberu.Druhá noc záber na moju trhačku krátko po vyvezení, z ktorého sa vykľul zubáč 78cm. Dve hodiny na to Ondro zdolával nášho prvého sumca na tejto rieke.Po krátkom boji sa na brehu ukázal sumec o dĺžke 145cm. Na ďašiu výpravu sme zvolili toto isté miesto. Ráno "Štvorec" zdolal 98cm mimino a večer som zasekával Martinovu udicu. Hneď ako pribehol, podal som mu prút a on si zdolal 143cm fúzača.O zábavu ďalšieho víkendu sa postaral mladý "Čupakabra" s chaotikom Marošom. Krásny záber na "Čupakabrovej" udici zasekol Maroš Š.Kým mladý stihol vybehnúť zo spacáku, tak mu Maroš nekompromisným a zbesilým ťahom začiatočníka urval 80kg šnúru. Škoda, pretože sumec podľa ťahu vyzeral krásne. Ďalší víkend sa mne na tom samom mieste podarilo zdolať 140tku, a o 2km dole prudom 77cm a Martin Ukončil rok 123cm. Za dve sezóny sa nám na tejto rieke podarilo uloviť okolo 20 sumcov a mali sme nespočet nepremenených záberov. Veľkosť rýb však nebola bohviečo. Priemerná velkosť sa pohybovala okolo 120cm a iba štyri schopnejšie ryby medzi 140-150cm.Cez to všetko mi však táto rieka učarovala a vždy sa sem rád vraciam. Na záver môžem len skonštatovať, že sumci na tomto toku sa často vymykajú z bežných pravidiel, čomu treba prispôsobiť aj lov.Hľadanie neakých jám, zlomov a pod. tu nemá zmysel. Takisto aj očakávanie záberu v rôznych prekážkach ako sú popadané stromy (ktorých tu je mimochodom neúrekom) nám neprinieslo očakávané úspechy, ajkeď pár záberov z takýchto miest sme mali. Drvivá väčšina záberov a ulovených sumcov prišla z čistých a voľných miest, avšak vždy len v tesnej blízkosti brehu a pobrežnej  vegetácie. Dá sa povedať, že sumci pri svojom love vytláčali bielu rybu do plitčín. Tá nachádzala útočisko v bujnej vodnej zeline, ktorá lemuje brehy skoro všade na tejto rieke.Najväčši počet záberov som mal vždy pri vyvezení nástrah zhruba pol metra od zeliny. Trhačky som riešil bez použitia bójky a to spôsobom buď som  na pomocné plaváky uviazal o stromy na náprotivnom brehu alebo som do bahna zatlačil cca 3 metrový konár, o ktorý som vyvezoval svoje montáže. Za najvhodnejšiu nástrahu sa tu ukázal nosáľ a posledné čo by som povedal k lovu na tejto krásnej vode je čas, kedy sme mali najčastejšie zábery. A to buď pri západe Slnka čo si myslim, že je  štandardé na každej vode, ale asi najviac nám ryby brali medzi 11-12 hodinou nočnou. Ďalej pri východe Slnka a len občas sa stalo, že záber prišiel medzi polnocou a svitaním. To by bolo všetko, čo Vám môžem o tejto nádhernej rieke povedať a zámerne nespomínam jej názov,pretože vždy to tak býva, že len človek vie všetko krásne zničiť a zdevastovať a pevne verím, že vždy tu nájdem svoj kľud a minimum tiež rybárov, ktorý za pár rokov dokážu zdecimovať rybiu populáciu na hranicu vymretia.   JURAJ BANIČ                                                                                                                                       

 Nad zahájením sezóny sme priveľmi nerozmýšľali, prvá výprava za sumcami bude smerovať na Malý Dunaj.  Cez víkend sme sa streli a dohodli sa na presnom mieste a čase odchodu, zvažovali sme viacero alternatív a napokon sme sa rozhodli vyskúšať nové miesto. Vyrážať sme mali v stredu poobede., takže už v utorok sme sa snažili si nachytať nejaké nástražné rybky. Počasie nám moc neprialo, keďže sa ortuť v teplomere vyšplhala na neuveriteľných 36 stupňov. S veľkými problémami sme chytili 6 nástrahových červeníc veľkých približne 20 až 25 cm. Nič moc. Ale stále lepšie ako nič. Juraj uvažoval aj dopredu a usúdil, že nám nebudú stačiť, pretože sme mali ísť traja a rybiek bolo málo. Takže nabral síl a v stredu ráno o 6 pred prácou vyrazil na ďalšie rybky. Podarilo sa mu chytiť len jedného karasa a jednu čarvenicu.  Ja a Martin (čupík) sme ráno zbehli ešte do rybárskych potrieb kúpiť nejaké veci a hneď sme sa ponáhľali nachytať ďalšie rybky. Slnko pálilo ako zbesilé tak sme dúfali, že sa nám podarí chytiť aspoň pár jalčekov. Ale prerátali sme sa. Po 3 hodinovej rybačke sa nám podarilo chytiť len jedného menšieho pleskáča a jalca. Únava z tepla nedoľahla len na nás ale aj na ryby. Jednoducho nemali chuť. Okolo šiestej večer sme vyrážali smer Malý Dunaj. Po príchode k vode sa naplnili naše najväčšie obavy, rybky neprežili cestu. Plný smútku a beznádeje sme okolo pol ôsmej nahodili feederky. Niekto nás tam hore asi musí mať veľmi rád. Podarilo sa nám nachytať niekoľko červeníc, pleskáčov a nosáľov. Začali sme vyvážať trhačky. Bolo presne 9 hodín keď sme si konečne sadli a vydýchli si. A vtedy to prišlo! Náš odpočinok prerušila rolnička. Krásne sme videli ako sa plavák potopil a pretrhol sa trhací silón. Na toto sme sa tešili celú zimu a jar. Nestihli sme s Čupíkom ani mrknúť a Juraj už ukážkovo zasekával. Po pár zdolaných metroch šnúry bolo jasné, že to nebude žiaden obor. Po pár minútach bol náš prvý sumec na suchu, meral 117 cm. Boli sme trošku nešťastný pretože háčiky mal zažrané príliš hlboko. Po pár fotkách pre zdokumentovanie úlovku dával Juraj sumca do saku, keď tu zrazu počujem  Čupíka. ,,Nejako mi ohýbali udicu´´. Keď som pribehol k nemu udica sa ohla ako luk a rolnička sa rozozvučala. A bolo to jasné, ďalší záber. Nasledoval razantný zásek. Keď tu zrazu som počul slová smútku. ,,Zasekol som do prázdna´´. Ale po pár otočkách kľučkou navijáku  zostal Čupík zarazený excelentnými výpadmi...Je tam sumec. Hneď bolo jasné, že je to nie väčšie. Sumec bojoval ako o život. Celým svojím telom sa opieral do prúdu a bojoval na život a na smrť. Približne po 10 –tich minútach sa pred nami vynoril krásny sumec, ktorému sme namerali 148 cm. Všetci traja sme sa neskutočne tešili, pretože sme nedúfali v takého zahájenie sezóny. Ja ako jediný som zostal bez záberu ale stále som dúfal. Ráno som skúšal ešte zavláčiť ale nič. Ale aj tak hodnotím túto jednodňovú rybačka za veľmi úspešnú. Uvidíme čo prinesú ďalšie výpravy za kráľom našich vôd.

Prvá výprava na sumcov v sezóne 2012. Vydali sme sa na malú rieku Čierna voda na západnom Slovensku. Kedže voda mala len okolo 10 stupnov C, v neaký úspech sme nedúfali ale pekné počasie nás vydráždilo k tomu aby sme po prvý krát po dlhej zime nahodili na podvodné plaváky. V počte 3 kusi sme sa usalašili na mieste z priemernou hĺbkou okolo 1,5 az 2 metre. Na menšie háčky putovali po 4 pijavice a z akou takou nádejou sme svoje montáže spustili priamo pod podomleté brehy.Túto krátku vychádzku spomínam a archivujem len z dôvodu že to bol štart do novej sezóny....Ako sa dalo čakať, záber neprišiel. No aj tak sme prežili pár pekných hodín v prebúdzajúcej sa prírode a o to ide. Uřčite sa sem ešte vrátime v lete a skúsime čo táto voda prinesie...Na záver neake foto :