Dlho som uvažoval o napísaní tohoto článku o nemenovanej slovenskej rieke. Chcel by som v ňom opísať naše zážitky a postrehy, ktoré sme nadobudli 3 ročním lovom na tomto uníkatnom toku. Rieka, o ktorej budem písať má pomalý, kludný tok a jej koryto vytvára silný a členitý meander prekrásnou nížinnou krajinou. Samotná osádka rýb je veľmi pestrá. Nachádza sa tu asi všetka ryba charakteristická pre biotop nížinnej rieky. Asi najhojnejšie je tu zastúpený nosáľ, pleskáč a mrena. Ďalej sa tu nachádza kapor, karas, lieň, červenica, belička, hrúz a silná osádka byčka. Z dravých rýb tu nájdeme zubáče, štuky, bolene, ostrieže a samozrejme našu cieľovú rybu Sumca veľkého. Hĺbka vody sa tu prevažne pohybuje od 1 do 3 metrov. Brehy sú lemované hustým lužným lesom a pobrežným močariskom ktorý dosť sťažuje lov. Bez člna z pevným dnom si na mnohých úsekoch ani neškrtneme. Naša prvá výprava na túto vodu bola hotová tragédia. Pre neznalosť terénu a okolia sme 3 hodiny jazdili autami úsek cca 60km hore-dole prúdom,kým sme našli aké také miesto z docela schopným prístupom k vode. Vtedy sa už schylovalo ku koncu Septembra, kým sme sa odhodlali na túto výpravičku. V tej dobe náš team tvorili iba traja lovci. Martin Báby, Ondrej Šulák a ja (Juraj Banič).Slnko sa už pomaly dotýkalo obzoru, keď sme konečne vypli rozpálené motory na brehu tejto rieky. Okolo nás bolo neskutočné ticho, pokoj a kľud. Nachádzali sme sa v lesíku, ktorého stromy sa z jednej a druhej strany rieky skláňali nad vodu.Šírku koryta som odhadoval na takých 30 metrov. Naštastie sme mali so sebou privezených nástrahových karasov, ktorí prežili zdĺhavú cestu. Netrvalo dlho a 6 trhačiek bolo vyvezených ale už nastala tma. V dobrej nálade sme sa usadili v temnote a vychutnávali pokoj a zvuky lužného lesa. Do polnoci sa nič nedialo, občasné šplechnutie nič viac. Cirkus začal asi o pol jednej. Ticho prehlušilo mohutné zalovenie asi 2 metre od nás. Až nám zamrazilo dych. Po chvíli znova. Veľakrát v živote som počul zaloviť sumca ale to čo sa odohrávalo v tú noc som nikdi viac nezažil. Neviem kolko fúzatých predátorov pred nami lovilo ale buchot sa ozýval cca 2 hodiny v pravidelných intervaloch niekedy aj dva tri krát behom piatich minút. Pripomínalo to lov veľkého húfu boleňov, s tým, že toto boli ryby omnoho väčšie. V niektorých prípadoch by človek povedal, že do vody skočil z dvojmetrovej výšky stokilový kanec. Srdcia nám bili ako o dušu a čakali sme, že ryby sa ozvú aj v blízkosti našich nástrah ale bohužial nestalo sa. Po dvoch hodinách všetko skončilo, tak ako začalo a noc pokračovala v dokonalom tichu.Ráno sme vstali z hlbokým zážitkom na celý život. Nikomu z nás nevadilo, že záber neprišiel, ale každý z nás vedel, že sa sem vrátime.Toho roku jeseň a zlé počasie udreli skoro a nám sa už v tú sezónu nepodaril návrat na toto čarovné miesto. Počas zimy som sa v myšlienkach neustále vracal na to miesto a začal som sa veľa zaujímať o túto rieku. Zimné obdobie sme využili aj na prieskum a hľadanie ďalších lovných miest. No prišla jar, prebehla ako voda, nastalo leto a na túto rieku sme sa dostali až posledný júlový výkend. Miesto zme zvolili iné cca o 25 km hore prúdom. Prvá noc bez záberu.Druhá noc záber na moju trhačku krátko po vyvezení, z ktorého sa vykľul zubáč 78cm. Dve hodiny na to Ondro zdolával nášho prvého sumca na tejto rieke.Po krátkom boji sa na brehu ukázal sumec o dĺžke 145cm. Na ďašiu výpravu sme zvolili toto isté miesto. Ráno "Štvorec" zdolal 98cm mimino a večer som zasekával Martinovu udicu. Hneď ako pribehol, podal som mu prút a on si zdolal 143cm fúzača.O zábavu ďalšieho víkendu sa postaral mladý "Čupakabra" s chaotikom Marošom. Krásny záber na "Čupakabrovej" udici zasekol Maroš Š.Kým mladý stihol vybehnúť zo spacáku, tak mu Maroš nekompromisným a zbesilým ťahom začiatočníka urval 80kg šnúru. Škoda, pretože sumec podľa ťahu vyzeral krásne. Ďalší víkend sa mne na tom samom mieste podarilo zdolať 140tku, a o 2km dole prudom 77cm a Martin Ukončil rok 123cm. Za dve sezóny sa nám na tejto rieke podarilo uloviť okolo 20 sumcov a mali sme nespočet nepremenených záberov. Veľkosť rýb však nebola bohviečo. Priemerná velkosť sa pohybovala okolo 120cm a iba štyri schopnejšie ryby medzi 140-150cm.Cez to všetko mi však táto rieka učarovala a vždy sa sem rád vraciam. Na záver môžem len skonštatovať, že sumci na tomto toku sa často vymykajú z bežných pravidiel, čomu treba prispôsobiť aj lov.Hľadanie neakých jám, zlomov a pod. tu nemá zmysel. Takisto aj očakávanie záberu v rôznych prekážkach ako sú popadané stromy (ktorých tu je mimochodom neúrekom) nám neprinieslo očakávané úspechy, ajkeď pár záberov z takýchto miest sme mali. Drvivá väčšina záberov a ulovených sumcov prišla z čistých a voľných miest, avšak vždy len v tesnej blízkosti brehu a pobrežnej  vegetácie. Dá sa povedať, že sumci pri svojom love vytláčali bielu rybu do plitčín. Tá nachádzala útočisko v bujnej vodnej zeline, ktorá lemuje brehy skoro všade na tejto rieke.Najväčši počet záberov som mal vždy pri vyvezení nástrah zhruba pol metra od zeliny. Trhačky som riešil bez použitia bójky a to spôsobom buď som  na pomocné plaváky uviazal o stromy na náprotivnom brehu alebo som do bahna zatlačil cca 3 metrový konár, o ktorý som vyvezoval svoje montáže. Za najvhodnejšiu nástrahu sa tu ukázal nosáľ a posledné čo by som povedal k lovu na tejto krásnej vode je čas, kedy sme mali najčastejšie zábery. A to buď pri západe Slnka čo si myslim, že je  štandardé na každej vode, ale asi najviac nám ryby brali medzi 11-12 hodinou nočnou. Ďalej pri východe Slnka a len občas sa stalo, že záber prišiel medzi polnocou a svitaním. To by bolo všetko, čo Vám môžem o tejto nádhernej rieke povedať a zámerne nespomínam jej názov,pretože vždy to tak býva, že len človek vie všetko krásne zničiť a zdevastovať a pevne verím, že vždy tu nájdem svoj kľud a minimum tiež rybárov, ktorý za pár rokov dokážu zdecimovať rybiu populáciu na hranicu vymretia.   JURAJ BANIČ