Nad zahájením sezóny sme priveľmi nerozmýšľali, prvá výprava za sumcami bude smerovať na Malý Dunaj.  Cez víkend sme sa streli a dohodli sa na presnom mieste a čase odchodu, zvažovali sme viacero alternatív a napokon sme sa rozhodli vyskúšať nové miesto. Vyrážať sme mali v stredu poobede., takže už v utorok sme sa snažili si nachytať nejaké nástražné rybky. Počasie nám moc neprialo, keďže sa ortuť v teplomere vyšplhala na neuveriteľných 36 stupňov. S veľkými problémami sme chytili 6 nástrahových červeníc veľkých približne 20 až 25 cm. Nič moc. Ale stále lepšie ako nič. Juraj uvažoval aj dopredu a usúdil, že nám nebudú stačiť, pretože sme mali ísť traja a rybiek bolo málo. Takže nabral síl a v stredu ráno o 6 pred prácou vyrazil na ďalšie rybky. Podarilo sa mu chytiť len jedného karasa a jednu čarvenicu.  Ja a Martin (čupík) sme ráno zbehli ešte do rybárskych potrieb kúpiť nejaké veci a hneď sme sa ponáhľali nachytať ďalšie rybky. Slnko pálilo ako zbesilé tak sme dúfali, že sa nám podarí chytiť aspoň pár jalčekov. Ale prerátali sme sa. Po 3 hodinovej rybačke sa nám podarilo chytiť len jedného menšieho pleskáča a jalca. Únava z tepla nedoľahla len na nás ale aj na ryby. Jednoducho nemali chuť. Okolo šiestej večer sme vyrážali smer Malý Dunaj. Po príchode k vode sa naplnili naše najväčšie obavy, rybky neprežili cestu. Plný smútku a beznádeje sme okolo pol ôsmej nahodili feederky. Niekto nás tam hore asi musí mať veľmi rád. Podarilo sa nám nachytať niekoľko červeníc, pleskáčov a nosáľov. Začali sme vyvážať trhačky. Bolo presne 9 hodín keď sme si konečne sadli a vydýchli si. A vtedy to prišlo! Náš odpočinok prerušila rolnička. Krásne sme videli ako sa plavák potopil a pretrhol sa trhací silón. Na toto sme sa tešili celú zimu a jar. Nestihli sme s Čupíkom ani mrknúť a Juraj už ukážkovo zasekával. Po pár zdolaných metroch šnúry bolo jasné, že to nebude žiaden obor. Po pár minútach bol náš prvý sumec na suchu, meral 117 cm. Boli sme trošku nešťastný pretože háčiky mal zažrané príliš hlboko. Po pár fotkách pre zdokumentovanie úlovku dával Juraj sumca do saku, keď tu zrazu počujem  Čupíka. ,,Nejako mi ohýbali udicu´´. Keď som pribehol k nemu udica sa ohla ako luk a rolnička sa rozozvučala. A bolo to jasné, ďalší záber. Nasledoval razantný zásek. Keď tu zrazu som počul slová smútku. ,,Zasekol som do prázdna´´. Ale po pár otočkách kľučkou navijáku  zostal Čupík zarazený excelentnými výpadmi...Je tam sumec. Hneď bolo jasné, že je to nie väčšie. Sumec bojoval ako o život. Celým svojím telom sa opieral do prúdu a bojoval na život a na smrť. Približne po 10 –tich minútach sa pred nami vynoril krásny sumec, ktorému sme namerali 148 cm. Všetci traja sme sa neskutočne tešili, pretože sme nedúfali v takého zahájenie sezóny. Ja ako jediný som zostal bez záberu ale stále som dúfal. Ráno som skúšal ešte zavláčiť ale nič. Ale aj tak hodnotím túto jednodňovú rybačka za veľmi úspešnú. Uvidíme čo prinesú ďalšie výpravy za kráľom našich vôd.