Úvod:
 Ešte teraz mám v živej pamäti , ako sme asi pred 18timi rokmi v podobe mladých šuhajov chodili každý deň k našej milovanej rieke Váh. Zo starým prútom, v navijaku poctivá 40ciatka vlasec, veľký kaprársky hák a 200g olovo. Usadili sme sa na obľúbených miestach v tieni starých vŕb a topoľov. Vždy z nádejou, že dnes bude ten deň a prekonáme pre nás vtedy magickú hodnotu 100cm. Rieka bola v tých časoch ešte plná rýb a chytiť si sumca pre nás nebol žiaden problém. Ale všetko ryby do metra. Ale nám to nevadilo, vedeli sme, že každý letný večer bude pre nás plný zážitkov a dobrodružstiev. Po usalašení sme čakali na tú magickú hodinu, keď sa slnko dotkne horizontu a posledné lúče ožiaria rieku, v ktorej sa prebúdzajú dravce a začínajú svoj lov. Bielim rybám začína boj o holí život. Naše nástrahy či už rybka alebo obľúbený zväzok dážďoviek putujú na overené miesta. Večerné ticho zrazu prehlušilo hlasné zalovenie bolena. Ale to nebolo to, čo sme čakali. Nás zaujímalo kedy sa ozve kráľ našich vôd. V tom sa špička rozochvela, a po záseku a krátkom zdolávaní sa ukázal pri brehu...KRÁĽ. Jeho nádherné telo sa dotklo trávy a nám srdcia búchali ako divé....Od tých čias pretieklo veľa vody riečnym korytom, veľakrát staré vŕby zhodili svoje listy a ich konáre ovisli ešte viac, akoby ich tlačila ťažoba dlhých rokov. Časy sa zmenili, my sme sa zmenili, zmenila sa rieka. Nie však opticky...len rýb akosi ubudlo. Dávno sú preč časy, keď sme pochytali niekoľko sumcov za noc. Nájazdy nenažraných „rybárov“, pytliakov a inej hávede spravili za tie roky svoje. Svoj podiel viny nesie aj samotný SRZ aj so svojimi miestnymi organizáciami. Táto sebranka preosieva naše peniaze za rybárske lístky medzi svoje budeláre a ulichotenie si valnej väčšiny rybárov mastnými násadovými kaprami. Na pôvodné ryby sa akosi zabúda. Kým v našich riekach a jazerách bujnejú počty ázijských privandrovalcov, pôvodné druhy sú na úpadku. Sme pri sumcoch tak stačí hovoriť len o nich. Za posledných 20 rokov sa z nášho kraja vyrabovalo nespočetné množstvo sumcov. Sám si občas nejakého dorastenca okolo metra zoberiem. Ale problém je v tom, že na násadu sa nemyslí. Takisto na hornú mieru. Každý silnými rečami bléka o K70 a podobnými kaprofilnými drístami otravujú každoročné schôdze Mo. Kedy niekto presadí hornú mieru sumca? Veď ryba nad 1,5 metra nepatrí na pekáč ale späť do svojho kráľovstva. Takto by sa dalo rečniť ešte dlhé hodiny a nie k tomu je tento článok určený. Toľko na úvod bratia sumčiari...poďme k veci: